Skusenosť s OZ Misie bola pre mňa obohacujúca presne v bode, ktorý je pre nich aj ústrednou myšlienkou. Stretla som sa s desiatkou ľudí, kde každý z nich vníma život a aj misie inými očami, no zároveň majú rovnaký cieľ, kde každý prispieva práve svojou jedinečnosťou, nápadami a skúsenostami k lepšiemu zajtrajšku. Či už je to v Afrike, konkrétne v Tanzánií alebo aj na Slovensku, kde robia osvetu o potrebách a životnej úrovne ľudí v iných častiach sveta, ktorí nemali to šťastie narodiť sa do rozvinutej krajiny, ako my v Európe. Tento fakt unikátneho spájania ľudí z rôznych kútov Slovenska a profesií doprevádzaného duchovnou osobou, robí z OZ Misie naozaj výnimočnú misijnú prácu.

Lenka Medňanská

Misijná pracovníčka

Afrika mi dala druhý dych do života a nový smer a rozhľad. Veľa ma naučila a neskutočne veľa mi dala . Jeden pán v Tanzánii nám povedal , že Afrika vraj kradne srdcia . A mal pravdu. Moje ostalo ukradnuté.

Dominika Kučerová

Záchranárka

Tanzánia je vrúcne miesto, ktoré ma hneď očarilo svojou živou hudbou, pohostinnosťou a krásou. Veľkú radosť som zazrela v očiach detí, ktoré sa tešili z maličkostí, boli talentované a zvedavé. Z Tanzánie si odnášam kus pravdy o chudobe a naozajstnom šťastí, no zároveň som tam nechala kúsok svojho srdca.

Monika Kosnáčová

Študentka VŠ

Misia v Afrike bola pre mňa v každom uhle pohľadu bezprecedentná. Ocitnúť sa v krajinách, kde je a funguje všetko inak a častokrát to bolo nádherné, ale nemálo aj ťažké. Pomoc týmto ľuďom považujem za zodpovednosť každého z nás, lebo kľúč k ich lepšiemu životu, držíme chtiac nechtiac my. Chcem povzbudiť každého kto chce pomôcť, lebo tam je každý malý zazrák veľkým, každá snaha nedoceniteľnou a každý úsmev odmenou, a bude ich veľa.

Gorazd Králik

Barista

Keď som sa po druhýkrát vrátil do Tanzánie, vedel som, čo ma čaká – jednoduché domy, prašné cesty a úsmevy, ktoré si pamätám z minula. Napriek tomu ma znova zasiahlo, s akou radosťou a pokorou tu ľudia žijú, aj keď nemajú takmer nič.
Vidieť deti, ktoré si vážia každú ceruzku, každý zošit, mi opäť pripomenulo, aké dôležité je vzdelanie. Nie je to len o vedomostiach, ale o šanci na lepší život. Viem, že im nemôžeme priniesť všetko, čo by potrebovali, ale môžeme im dať niečo, čo im už nikto nevezme – možnosť rásť a meniť svoju budúcnosť. A to je dôvod, prečo som sa sem musel vrátiť.

Filip Johannes

Opravár bicyklov

Afrika bola vždy môj sen…
To som ešte netušila ako táto cesta zasiahne do môjho života a ako mi tie krásne tanzánijské úsmevy detí, životné príbehy, srdečnosť, ale aj smútok prirastú k srdcu. Toľko radosti, lásky a vďaky za trocha pozornosti a záujmu o ich potreby ma presvedčilo, že naša pomoc má veľký zmysel. Ponúka im príležitosť na rast a budovanie si vlastnej hodnoty.
Sila a chuť žiť, ktorú som v Tanzánii zažila, dáva silu do života aj mne…

Andrea Paulíniová

Pumpárka

Keď som prvýkrát vchádzal do triedy 2.A v Mbwase, nedalo sa nevšimnúť všetky tie veľké oči, ktoré čakali, čo sa bude diať ďalej. Stál som tam sám, a zrazu všetci štyridsiati šiesti začali spievať na privítanie. Našťastie, práve vtedy prišli ostatní zo skupiny a otvorili sme kufre. Napätie a pozornosť, ktoré vyvolal kufor plný darčekov, by sa dali merať multimetrom. Keď som vkladal deťom peračník do rúk, cítil som ich vďačnosť, aj keď som im nerozumel. Vynorili sa mi spomienky na základnú školu, keď som ohryzával ceruzku. Premýšľal som, aká náhoda ma priviedla práve sem – na toto miesto, medzi tieto deti.

Július Marčiš

Poštár

Misie v Tanzánii boli pre mňa jedinečným a nezabudnuteľným zážitkom. Každodenné stretnutia s miestnymi obyvateľmi, ktorí žijú v úplne odlišných podmienkach, ich srdečnosť a pozitívny prístup k životu ma naučili vážiť si jednoduché veci v živote. Táto skúsenosť ma nielen obohatila o nové perspektívy, ale aj prehĺbila moju túžbu pomáhať druhým.

Pavol Paľo

IT Manažér

Misia bola pre mňa výnimočný zážitok, zúčastnil som sa jej trikrát. Prvýkrát to bola pre mňa výzva, pretože môj strach z chorôb ma celkom obmedzoval a držal som si odstup. Počas druhej misie som bol už uvoľnenejší a mal som viac sebapoznávací zážitok. Tretia misia bola tá, ktorú som si najviac užil.
Týmto chcem povedať, že misie majú duálnu úlohu – pomáhať deťom, posúvať ich celkovú kultúru života a vzdelania, pričom im prinášajú aj osvetu Božieho slova. Zároveň môžu účastníkom pomôcť objaviť samých seba a niekedy aj zistiť, čo ich skutočne napĺňa.

Ľubomír Tkáč

Policajt

Hoci moja návšteva bola krátka, stretnutie s miestnymi ľuďmi bolo pre mňa veľkým obohatením. Chcela som dávať, v skutočnosti však bolo dané mne. Spev, tanec, hudba, radosť… napriek ich neľahkým životom.
Sú mi príkladom. Chcem sa vrátiť k radosti, ktorá nepramení z toho, čo mám, čo viem, čo svojim úsilím dosiahnem. K radosti, ktorá nie je závislá od okolností, ktorá má zdroj niekde inde. Som vďačná za možnosť zúčastniť sa tejto misie.

Jarka Kajčiová

Učiteľka

Široký záber misie bol pre mňa každodenným neutíchajúcim prekvapením. Zopár nadšencov s túžbou vydolovať vodu spod tvrdej červenej zeme, priniesť vzdelanie, nakŕmiť, zaodieť, podoprieť chorého či spievajúc vôjsť do kostola z hlinených tehál, zakrytého plechovou strechou… Na chvíľu sa pretli naše cesty. “Na chvíľu” a dúfam, že nie “naposledy”.

Adela Hroncová

Učiteľka

Človek nemusí vidieť levy a slony, aby spoznal Afriku. Stačí sa porozprávať s rodičmi detí, ktorých obľúbené zvieratko je sliepka od susedov, s kňazom, ktorý zbiera chalanov z ulice a sestričkou, ktorá zháňa acylpiríny — a pochopíš Afriku.

AnnaMária Velič

Enviromentálna manažérka

Táto misia bola pre mňa úžasná, veľmi obohacujúca a plná radosti.
Netušila som, že vstúpim do kompletne odlišného sveta aký poznám. Medzi miestnymi ľuďmi čas plynul odlišne, pomalšie, pokojnejšie. Mnohokrát počas pobytu som sa zamýšľala ako by im trebalo pomáhať a čo ešte urobiť, aby mali aj do budúcna aspoň taký dôstojný život ako napríklad my v Európe. Koniec koncov, odpovede stále hľadám, ale s určitosťou môžem povedať, že ma obohatili viac ako som možno dokázala ja obohatiť ich. Na mnoho momentov budem spomínať s veľkou vďakou, lebo hoci nemajú všetko, no svojou čistou ľudskosťou a čistou vierou sú pre mňa ľudia, ktorých som na misiách stretla veľkým pripomenutím čo je v živote najdôležitejšie.

Jozefína Borbelyová

Umelec mozaiky

Pre mňa misijná cesta v Tanzánii a na Zanzibar bola nezabudnuteľná skúsenosť. Niet nič väčšie a hlbšie, ako osobná skúsenosť. To nenahradi žiaden dokument, ani prirodopisný film. Pomohlo mi to ešte viac otvoriť oči na to, aké ľudský život môže mať podoby. Cítim, že som omnoho bohatši. Delím sa aj s inými touto mojou skúsenosťou, aby aj oni cítili aspoň trošku, aķý život môžu prežívať ľudia v iných kútoch sveta. Nech nás to robí lepšími ľuďmi.

Kamil Dráb

Kňaz a umelec

Vidieť Tanzániu očami účastníka misie už navždy pre mňa ostane prekrásnym zážitkom. Videl som miesta, kam sa turista len tak nedostane a zažil som tak domorodú krásnu ale i drsnú krajinu. Zažiť to s úžasnými ľuďmi v novembri 2024 bolo pre mňa cťou 🙂 Snáď si to ešte zopakujeme. Ďakujem

Emanuel Sochor

Kameraman

Možnosť osobne sa podieľať pomoci tým najmenším a najchudobnejším v Tanzánii ma nadchla, úplne pohltila a zároveň zmenila môj doterajší pohľad na život. Ten pocit usmiatych detí od ucha k uchu plných radostí zo života napriek tomu, že nič nemajú vo mne bude už asi navždy vytvárať túžbu po pomoci pre nich.Tam som si uvedomila že hoci trpia nedostatkom všetkého materiálneho, nie oni sú chudobní,ale my ktorí všetko máme sme chudobní na lásku a ochotu podeliť sa s našimi nadbytkami.

Marcela Bučko

Kontrakt manažér

V Afrike, konkrétne v Tanzánii som bol zatiaľ raz, no určite nie naposledy, ale zato som videl a zažil viac ako som očakával. Síce je to chudobná krajina, ktorá vo mne zanechala pocit, že život je tam na úrovni cca sto rokov naspäť oproti Európe či severnej Amerike, ale je to krajina s perspektívou pretože z celkového počtu obyvateľov je cca 50 % detí do 15 rokov. Napriek chudobe, ktorú som tam videl na každom kroku a drsným životným podmienkam na Tanzánskom vidieku je od obyvateľov cítiť trpezlivosť a chuť sa pobiť so svojimi životnými osudmi. Som rád, že mi Boh umožnil byť súčasťou pomoci pre Afriku spolu aj s priateľmi z OZ Misie.

Ondrej Balko

IT špecialista

“Moja misia v Tanzánii bola neuveriteľným zážitkom, ktorý ma posunul do úplne inej dimenzie vnímania materiálnych vecí. Uvedomil som si, aké oslobodzujúce je pomáhať bez očakávania niečoho na oplátku – len preto, že to má skutočný význam. Prináša mi radosť vidieť úsmev na tvárach tých, ktorí to najviac potrebujú, a nič sa nevyrovná pocitu, že môžem aspoň trochu zmeniť ich život k lepšiemu.“

Adrián Szőcs

Obchodný manažér

Zabudnie všetko čo viete z televízie o Afrike. Vďaka OZ Misie som spoznal pravú Afriku a ešte aj pomohol dobrej veci.
Môj zážitok z návštevy Tanzánie, konkrétne z jej chudobnejších oblastí, zostane navždy zapísaný v mojej pamäti. Príprava na túto cestu bola plná očakávaní a otázok – ako to tam vyzerá, je to také ako ukazuje televízia? Ako budú reagovať miestni, a aký dopad môžem mať na ich životy, ako to tam zvládnem. Keď sme prileteli do Tanzánie po ceste do dediny, ktorú sme mali navštíviť, som bol ohromený nádhernou krajinou. Pestrosť miestneho života, kontrastovali s ťažkým životom, ktorý čakal na nás v dedine. Po príchode sme sa stretli s miestnymi deťmi, ktorých úsmevy a radostné výkriky ma okamžite zahriali pri srdci. Jedna z najpamätnejších chvíľ bola, keď sme darovali deťom matrace, ich prvé v živote. Deti sa zhromaždili okolo nás, ich oči žiarili radosťou. Na ihrisku kde sme matrace rozdávali, sa deti smiali, behali a vytvárali nezabudnuteľné spomienky. Keď sme matrace porozdávali, počul som ich smiech a šťastné výkriky. V tej chvíli som si uvedomil, že aj bez materiálnych vecí majú deti obrovskú silu a radosť zo života. Na konci nášho pobytu sme sa rozhodli darovať niekoľko školských potrieb, ktoré sme priniesli. Ich reakcia bola neuveriteľná. Mnohé deti sa usmievali a objímali nás, ako keby sme im darovali celý svet. Cítil som, že aj keď sme prišli, aby sme im pomohli, v skutočnosti sme od nich dostali oveľa viac – lekciu o vďačnosti a radosti zo života. Návšteva Tanzánie a práca s ľuďmi z chudobnejších oblastí mi otvorila oči. Naučil som sa, že skutočné bohatstvo nespočíva v materiálnych veciach, ale v láske, priateľstve a vzájomnej podpore. Títo ľudia sa stali súčasťou môjho srdca a ich príbeh ma bude motivovať naďalej pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú.

Kamil Vozárik

Záchranár

Tanzánia pre mňa nebola šokujúca ako by sa čakalo, bola skôr fascinujúca. Bolo zaujímavé vidieť na vlastné oči to, o čom sa u nás hovorí – chudobu, jednoduchý život, ale aj neuveriteľnú radosť ľudí. Pre mňa najsilnejší moment prišiel, keď sme navštívili dom, kde spalo desať ľudí v priestore veľkom ako moja kúpeľňa. Keď sme sa spýtali, ako ďaleko majú vodu, odpoveď znela: „Tu blízko.“ Znamenalo to pol kilometra až kilometer. Ja som si v tej chvíli uvedomila, že som niekedy lenivá vstať a ísť po pohár vody do vedľajšej izby. Najkrajší zážitok som prežila v Bulige. Keď sme prišli, vítali nás spevom a tancom, ich tváre žiarili šťastím. Pridali sme sa k nim a v tom chaose pohybov, smiechu a radosti som si uvedomila, aké je krásne byť jednoducho prítomná. Vtedy ku mne prišlo dievča, chytila ma za ruku a už ma nepustila. Nerozumeli sme si slovami, ale jej dotyk hovoril všetko – prijatie, priateľstvo, spojenie. Len sme tam tak boli. Dve cudzie osoby z dvoch svetov, a napriek tomu sme si v tej chvíli rozumeli. A bolo to dobré. Myslela som si, že idem do Tanzánie pomôcť, ale nakoniec som si uvedomila, že to nebola Tanzánia, ktorá potrebovala mňa, ale ja ju. Možno som tam nezmenila svet, ale Tanzánia určite zmenila ten môj.

Maria Magulová

Záchranárka

Boli to nádherné dni plné zážitkov, nových priateľstiev a spoznávania Božej tvorivosti – či už v krásach prírody, alebo vo fascinujúcej, pestrej africkej kultúre a srdečnosti miestnych ľudí. Navštívili sme tých najchudobnejších z chudobných, ktorí našu pomoc skutočne potrebujú. Najsilnejšie na mňa zapôsobili návštevy detí u nich doma. Bývali v maličkých hlinených domčekoch bez okien, bez kuchyne či umývadla, a väčšinou aj bez postelí. V jednej miestnosti boli na zemi kamene a pahreba, v druhej starý spráchnivený matrac alebo len koberec s dekou. Úžasne bolo vidieť, že deti neboli smutné a deprimované, ale väčšinou radostné a vďačné. Priala by som si, aby sme aj my na Slovensku boli viac radostní a vďační. Mnohé veci, ktoré považujeme za samozrejmosť – elektrina, posteľ či pitná voda tečúca priamo v našich domovoch – sú vo veľkej časti sveta nepredstaviteľným luxusom. Túžim si tento pocit vďačnosti za bežné veci uchovať navždy. Keď vám raz začne biť srdce pre Afriku, už bije navždy. Preto verím, že moje dve návštevy Tanzánie neboli posledné. Naopak – vnímam ich len ako začiatok nádherného celoživotného dobrodružstva, ktoré ma ešte veľa naučí o vďačnosti, radosti a skutočných hodnotách.

Julia Račáková

Kameranka a učiteľka