Filip Macák v relácii Hosť nedeľného dobrého rána

Skusenosť s OZ Misie bola pre mňa obohacujúca presne v bode, ktorý je pre nich aj ústrednou myšlienkou. Stretla som sa s desiatkou ľudí, kde každý z nich vníma život a aj misie inými očami, no zároveň majú rovnaký cieľ, kde každý prispieva práve svojou jedinečnosťou, nápadami a skúsenostami k lepšiemu zajtrajšku. Či už je to v Afrike, konkrétne v Tanzánií alebo aj na Slovensku, kde robia osvetu o potrebách a životnej úrovne ľudí v iných častiach sveta, ktorí nemali to šťastie narodiť sa do rozvinutej krajiny, ako my v Európe. Tento fakt unikátneho spájania ľudí z rôznych kútov Slovenska a profesií doprevádzaného duchovnou osobou, robí z OZ Misie naozaj výnimočnú misijnú prácu.

Afrika mi dala druhý dych do života a nový smer a rozhľad. Veľa ma naučila a neskutočne veľa mi dala . Jeden pán v Tanzánii nám povedal , že Afrika vraj kradne srdcia . A mal pravdu. Moje ostalo ukradnuté.

Tanzánia je vrúcne miesto, ktoré ma hneď očarilo svojou živou hudbou, pohostinnosťou a krásou. Veľkú radosť som zazrela v očiach detí, ktoré sa tešili z maličkostí, boli talentované a zvedavé. Z Tanzánie si odnášam kus pravdy o chudobe a naozajstnom šťastí, no zároveň som tam nechala kúsok svojho srdca.

Misia v Afrike bola pre mňa v každom uhle pohľadu bezprecedentná. Ocitnúť sa v krajinách, kde je a funguje všetko inak a častokrát to bolo nádherné, ale nemálo aj ťažké. Pomoc týmto ľuďom považujem za zodpovednosť každého z nás, lebo kľúč k ich lepšiemu životu, držíme chtiac nechtiac my. Chcem povzbudiť každého kto chce pomôcť, lebo tam je každý malý zazrák veľkým, každá snaha nedoceniteľnou a každý úsmev odmenou, a bude ich veľa.

Keď som sa po druhýkrát vrátil do Tanzánie, vedel som, čo ma čaká – jednoduché domy, prašné cesty a úsmevy, ktoré si pamätám z minula. Napriek tomu ma znova zasiahlo, s akou radosťou a pokorou tu ľudia žijú, aj keď nemajú takmer nič.
Vidieť deti, ktoré si vážia každú ceruzku, každý zošit, mi opäť pripomenulo, aké dôležité je vzdelanie. Nie je to len o vedomostiach, ale o šanci na lepší život. Viem, že im nemôžeme priniesť všetko, čo by potrebovali, ale môžeme im dať niečo, čo im už nikto nevezme – možnosť rásť a meniť svoju budúcnosť. A to je dôvod, prečo som sa sem musel vrátiť.

Afrika bola vždy môj sen…
To som ešte netušila ako táto cesta zasiahne do môjho života a ako mi tie krásne tanzánijské úsmevy detí, životné príbehy, srdečnosť, ale aj smútok prirastú k srdcu. Toľko radosti, lásky a vďaky za trocha pozornosti a záujmu o ich potreby ma presvedčilo, že naša pomoc má veľký zmysel. Ponúka im príležitosť na rast a budovanie si vlastnej hodnoty.
Sila a chuť žiť, ktorú som v Tanzánii zažila, dáva silu do života aj mne…