Preskočiť na hlavný obsah
Chcem pomôcť

Školský systém v Tanzánii: Kultúrny šok a cesta k pomoci

Čisto teoreticky, školský systém v Tanzánii vyzerá takto: Deti môžu nastúpiť do predprimárneho vzdelávania už medzi 5. a 7. rokom života. To by sa dalo prirovnať skôr k nášmu nultému ročníku ako k materskej škole. Po nástupe na základnú školu v 7 rokoch nasleduje 7-ročná povinná školská dochádzka. Väčšina detí chodí do štátnych škôl, kde rodičia prispievajú minimálnymi poplatkami na uniformy a pomôcky. Školský rok je rozdelený na dva polroky a deti sa učia v svahilčine, od 3. ročníka aj v angličtine. Po 7. ročníku majú rôzne možnosti: stredná škola, odborný výcvik alebo vstup do pracovného života.

Odborný výcvik je zameraný prakticky, ale je kapacitne obmedzený a sústredený v mestách. Stredné školy vyučujú v angličtine a žiaci zvyčajne chodia do škôl blízko bydliska. Po strednej škole je možnosť pokračovať na pokročilej strednej alebo vyššej odbornej škole a neskôr na vysokej škole.

Realita tanzánijského školstva: Kultúrny šok na vlastnej koži

Realita je však často odlišná od teoretických predstáv. Návšteva vidieckej školy v Tanzánii môže byť pre Slováka kultúrnym šokom. Po počiatočnom nadšení z krásnych detí v uniformách a exotických vnemov prichádza tvrdá realita.

V Základnej škole v Mbwase nás privítali preplnené triedy s deťmi natlačenými v malých laviciach. Vysoký počet detí v triedach je spôsobený nedostatkom priestoru a kvalifikovaných učiteľov. Podobné podmienky sme zažili aj v susednej Sukamahele.

Pomoc a výzvy: Cesta za zmenou

Počas prvých dní sme sa zoznamovali s prostredím a komunitou. Rozdávali sme pomôcky, IT vybavenie a nové uniformy. Organizovali sme stretnutia s rodičmi a deťmi pre adopciu na diaľku.

Po presune naprieč Tanzániou sme videli obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými oblasťami. Počiatočné nadšenie sa zmenilo na túžbu pomôcť najchudobnejším komunitám.

Ako však pomôcť efektívne? V kultúre s inými prioritami a v triedach s 80-100 deťmi na učiteľa? Ako riešiť základné potreby detí, ktoré sú podvyživené a žijú v chatrčiach bez elektriny a vody?

S každou návštevou sme si uvedomovali nové výzvy: vzdelanie, studne, nemocnice, kostoly… a predovšetkým ľudia, s ktorými sme si boli vzájomne darom.

Cesta je cieľ

Začíname chápať, že cieľom je spoločná cesta.

Nové inšpiratívne príbehy

Pomôžte s nami

Podporte naše projekty finančne alebo sa pridajte k dobrovoľníkom v Tanzánii.

Podporte nás finančne

Vaše dary pomôžu deťom získať vzdelanie, zabezpečiť pitnú vodu a vybudovať kostol v Mbwasa.

Zažite Tanzániu na vlastnej koži

Pomáhajte priamo na mieste, spoznajte miestnu kultúru a zažite nezabudnuteľné dobrodružstvo.

Príbehy z misií

Misia v Tanzánii je pre mňa obohacujúca a oči otvárajúca skúsenosť, za ktorú budem navždy vďačná. Je to miesto, kde som nechala svoje srdce a kam sa chcem znovu a znovu vracať. Primárne ide o pomoc deťom a miestnym komunitám, no zároveň je to aj nádherný a mimoriadne vzácny čas, počas ktorého môžeme byť skutočne prítomní v každom okamihu. Bez sledovania času či neustáleho kontrolovania seba samých si dokážeme naplno užívať radosť, smiech, spev, tanec aj energiu, ktorú tieto miesta prinášajú. Nie je to len o pomoci, ktorú prinášame my, ale aj o pomoci, ktorú sami dostávame. Je to skúsenosť, ktorá mi otvorila nové pohľady a naučila ma vnímať svet inak. 

Ivana Mokrá

Koordinátorka

Tanzánia je pre mňa miestom nekonečných úsmevov, láskyplných objatí a často aj ťažkých životných príbehov. Hovorí sa, že ľudia tu nemajú hodinky, ale majú čas. Čas pre svojich blízkych, susedov, priateľov aj úplne cudzích ľudí. Všade navôkol je cítiť Božiu lásku. Nie v krásnych a bohatých domoch, ale v životoch plných požehnania, vo vzťahoch, vďačnosti a otvorených náručiach. Z misie som odchádzala s pocitom, že oni pomohli mne oveľa viac, než som ja dokázala pomôcť im.

Natália Pračková

Koordinátorka

Skusenosť s OZ Misie bola pre mňa obohacujúca presne v bode, ktorý je pre nich aj ústrednou myšlienkou. Stretla som sa s desiatkou ľudí, kde každý z nich vníma život a aj misie inými očami, no zároveň majú rovnaký cieľ, kde každý prispieva práve svojou jedinečnosťou, nápadami a skúsenostami k lepšiemu zajtrajšku. Či už je to v Afrike, konkrétne v Tanzánií alebo aj na Slovensku, kde robia osvetu o potrebách a životnej úrovne ľudí v iných častiach sveta, ktorí nemali to šťastie narodiť sa do rozvinutej krajiny, ako my v Európe. Tento fakt unikátneho spájania ľudí z rôznych kútov Slovenska a profesií doprevádzaného duchovnou osobou, robí z OZ Misie naozaj výnimočnú misijnú prácu.

Lenka Medňanská

Misijná pracovníčka

Afrika mi dala druhý dych do života a nový smer a rozhľad. Veľa ma naučila a neskutočne veľa mi dala . Jeden pán v Tanzánii nám povedal , že Afrika vraj kradne srdcia . A mal pravdu. Moje ostalo ukradnuté.

Dominika Kučerová

Záchranárka

Tanzánia je vrúcne miesto, ktoré ma hneď očarilo svojou živou hudbou, pohostinnosťou a krásou. Veľkú radosť som zazrela v očiach detí, ktoré sa tešili z maličkostí, boli talentované a zvedavé. Z Tanzánie si odnášam kus pravdy o chudobe a naozajstnom šťastí, no zároveň som tam nechala kúsok svojho srdca.

Monika Kosnáčová

Študentka VŠ

Misia v Afrike bola pre mňa v každom uhle pohľadu bezprecedentná. Ocitnúť sa v krajinách, kde je a funguje všetko inak a častokrát to bolo nádherné, ale nemálo aj ťažké. Pomoc týmto ľuďom považujem za zodpovednosť každého z nás, lebo kľúč k ich lepšiemu životu, držíme chtiac nechtiac my. Chcem povzbudiť každého kto chce pomôcť, lebo tam je každý malý zazrák veľkým, každá snaha nedoceniteľnou a každý úsmev odmenou, a bude ich veľa.

kralik

Gorazd Králik

Barista