Preskočiť na hlavný obsah
Chcem pomôcť

Školský systém v Tanzánii: Kultúrny šok a cesta k pomoci

Čisto teoreticky, školský systém v Tanzánii vyzerá takto: Deti môžu nastúpiť do predprimárneho vzdelávania už medzi 5. a 7. rokom života. To by sa dalo prirovnať skôr k nášmu nultému ročníku ako k materskej škole. Po nástupe na základnú školu v 7 rokoch nasleduje 7-ročná povinná školská dochádzka. Väčšina detí chodí do štátnych škôl, kde rodičia prispievajú minimálnymi poplatkami na uniformy a pomôcky. Školský rok je rozdelený na dva polroky a deti sa učia v svahilčine, od 3. ročníka aj v angličtine. Po 7. ročníku majú rôzne možnosti: stredná škola, odborný výcvik alebo vstup do pracovného života.

Odborný výcvik je zameraný prakticky, ale je kapacitne obmedzený a sústredený v mestách. Stredné školy vyučujú v angličtine a žiaci zvyčajne chodia do škôl blízko bydliska. Po strednej škole je možnosť pokračovať na pokročilej strednej alebo vyššej odbornej škole a neskôr na vysokej škole.

Realita tanzánijského školstva: Kultúrny šok na vlastnej koži

Realita je však často odlišná od teoretických predstáv. Návšteva vidieckej školy v Tanzánii môže byť pre Slováka kultúrnym šokom. Po počiatočnom nadšení z krásnych detí v uniformách a exotických vnemov prichádza tvrdá realita.

V Základnej škole v Mbwase nás privítali preplnené triedy s deťmi natlačenými v malých laviciach. Vysoký počet detí v triedach je spôsobený nedostatkom priestoru a kvalifikovaných učiteľov. Podobné podmienky sme zažili aj v susednej Sukamahele.

Pomoc a výzvy: Cesta za zmenou

Počas prvých dní sme sa zoznamovali s prostredím a komunitou. Rozdávali sme pomôcky, IT vybavenie a nové uniformy. Organizovali sme stretnutia s rodičmi a deťmi pre adopciu na diaľku.

Po presune naprieč Tanzániou sme videli obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými oblasťami. Počiatočné nadšenie sa zmenilo na túžbu pomôcť najchudobnejším komunitám.

Ako však pomôcť efektívne? V kultúre s inými prioritami a v triedach s 80-100 deťmi na učiteľa? Ako riešiť základné potreby detí, ktoré sú podvyživené a žijú v chatrčiach bez elektriny a vody?

S každou návštevou sme si uvedomovali nové výzvy: vzdelanie, studne, nemocnice, kostoly… a predovšetkým ľudia, s ktorými sme si boli vzájomne darom.

Cesta je cieľ

Začíname chápať, že cieľom je spoločná cesta.

Nové inšpiratívne príbehy

Pomôžte s nami

Podporte naše projekty finančne alebo sa pridajte k dobrovoľníkom v Tanzánii.

Podporte nás finančne

Vaše dary pomôžu deťom získať vzdelanie, zabezpečiť pitnú vodu a vybudovať kostol v Mbwasa.

Zažite Tanzániu na vlastnej koži

Pomáhajte priamo na mieste, spoznajte miestnu kultúru a zažite nezabudnuteľné dobrodružstvo.

Príbehy z misií

Skusenosť s OZ Misie bola pre mňa obohacujúca presne v bode, ktorý je pre nich aj ústrednou myšlienkou. Stretla som sa s desiatkou ľudí, kde každý z nich vníma život a aj misie inými očami, no zároveň majú rovnaký cieľ, kde každý prispieva práve svojou jedinečnosťou, nápadami a skúsenostami k lepšiemu zajtrajšku. Či už je to v Afrike, konkrétne v Tanzánií alebo aj na Slovensku, kde robia osvetu o potrebách a životnej úrovne ľudí v iných častiach sveta, ktorí nemali to šťastie narodiť sa do rozvinutej krajiny, ako my v Európe. Tento fakt unikátneho spájania ľudí z rôznych kútov Slovenska a profesií doprevádzaného duchovnou osobou, robí z OZ Misie naozaj výnimočnú misijnú prácu.

Lenka Medňanská

Misijná pracovníčka

Afrika mi dala druhý dych do života a nový smer a rozhľad. Veľa ma naučila a neskutočne veľa mi dala . Jeden pán v Tanzánii nám povedal , že Afrika vraj kradne srdcia . A mal pravdu. Moje ostalo ukradnuté.

Dominika Kučerová

Záchranárka

Tanzánia je vrúcne miesto, ktoré ma hneď očarilo svojou živou hudbou, pohostinnosťou a krásou. Veľkú radosť som zazrela v očiach detí, ktoré sa tešili z maličkostí, boli talentované a zvedavé. Z Tanzánie si odnášam kus pravdy o chudobe a naozajstnom šťastí, no zároveň som tam nechala kúsok svojho srdca.

Monika Kosnáčová

Študentka VŠ

Misia v Afrike bola pre mňa v každom uhle pohľadu bezprecedentná. Ocitnúť sa v krajinách, kde je a funguje všetko inak a častokrát to bolo nádherné, ale nemálo aj ťažké. Pomoc týmto ľuďom považujem za zodpovednosť každého z nás, lebo kľúč k ich lepšiemu životu, držíme chtiac nechtiac my. Chcem povzbudiť každého kto chce pomôcť, lebo tam je každý malý zazrák veľkým, každá snaha nedoceniteľnou a každý úsmev odmenou, a bude ich veľa.

kralik

Gorazd Králik

Barista

Keď som sa po druhýkrát vrátil do Tanzánie, vedel som, čo ma čaká – jednoduché domy, prašné cesty a úsmevy, ktoré si pamätám z minula. Napriek tomu ma znova zasiahlo, s akou radosťou a pokorou tu ľudia žijú, aj keď nemajú takmer nič.
Vidieť deti, ktoré si vážia každú ceruzku, každý zošit, mi opäť pripomenulo, aké dôležité je vzdelanie. Nie je to len o vedomostiach, ale o šanci na lepší život. Viem, že im nemôžeme priniesť všetko, čo by potrebovali, ale môžeme im dať niečo, čo im už nikto nevezme – možnosť rásť a meniť svoju budúcnosť. A to je dôvod, prečo som sa sem musel vrátiť.

filip johanes

Filip Johannes

Opravár bicyklov

Afrika bola vždy môj sen…
To som ešte netušila ako táto cesta zasiahne do môjho života a ako mi tie krásne tanzánijské úsmevy detí, životné príbehy, srdečnosť, ale aj smútok prirastú k srdcu. Toľko radosti, lásky a vďaky za trocha pozornosti a záujmu o ich potreby ma presvedčilo, že naša pomoc má veľký zmysel. Ponúka im príležitosť na rast a budovanie si vlastnej hodnoty.
Sila a chuť žiť, ktorú som v Tanzánii zažila, dáva silu do života aj mne…

Andrea Paulíniova

Andrea Paulíniová

Pumpárka